srdiecka

- lat. adjektíva

- pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Ktorý?

Ktorá? Ktoré? Čí? Čia? Čie?

- sú späté s podstatnými menami, spresňujú a zároveň

konkretizujú ich význam

- s podstatným menom sa zhodujú v rode, čísle a v páde

- sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj

gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť

- sú ohybné – skloňujú sa

- môžu byť vetným členom

- pomenúvajú statické príznaky podstatných mien, statický

príznak je:

a) priama vlastnosť podstatných mien

napr. dobrý človek, suchá tráva, veselé dievča, nová ulica,

vysoký dom

b) vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným podstatným

menám, dejom alebo okolnostiam

napr. drevený stôl (stôl z dreva), srdcová cieva (cieva srdca),

ovčia vlna (vlna oviec), spiace dieťa (dieťa, ktoré spí)

c) vlastnícky vzťah

napr. otcov kabát (kabát otca), matkina záhrada (záhrada

matky), sestrina kamarátka (kamarátka sestry)

GRAMATICKÉ KATEGÓRIE:

rod – mužský (maskulínum), ženský (feminínum), stredný

(neutrum)

číslo – jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)

pád – Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A),

Lokál (L), Inštrumentál (I)

ČO URČUJEME PRI PRÍDAVNÝCH MENÁCH

prídavné meno, akostné alebo vzťahové alebo

privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor, stupeň

- [Prešiel okolo úzkej rokliny.]

úzkej – prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný,

1.stupeň

ROZDELENIE PRÍDAVNÝCH MIEN

1. akostné

2. vzťahové

3. privlastňovacie

▪ 1. akostné prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?

- sú neodvodené slová

- vyjadrujú akosť alebo kvalitu

- dajú sa stupňovať

- možno od nich utvárať antonymá

- vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické

rady

- od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky morfémami -e, -

o, -y, napr. dobr-e, zl-e, kamarátsk-y, bratsk-y

- možno od nich tvoriť substantíva príponami:

-osť napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy -hlúposť

-ota napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota

-oba napr. chorý - choroba, starý - staroba, hnilý -hniloba

- možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou -núť

napr. mäkký - mäknúť, hrubý - hrubnúť, tuhý - tuhnúť

- možno ich spájať s príslovkami miery

napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny

!!! Poznámka: patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb!

!!! Poznámka: niektoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú

krajnú vlastnosť napr. slepý, bosý, mŕtvy... !!!

!!! Poznámka: krátke tvary majú iba adjektíva dlžný, vinný,

hodný – dlžen, vinen, hoden !!!

▪ 2. vzťahové prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré?

- sú odvodené slová

- vyjadrujú vzťah, pôvod

- nemožno od nich utvárať antonymá

- stupňujú sa výnimočne napr. láskavý - láskavejší -

najláskavejší

Možno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem

spojok:

- podstatných mien napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný,

dážď - daždivý, brat - bratský

- slovies napr. hrať - hraný, hraví, hrací

- prídavných mien napr. sladký - sladkastý, malý - maličký,

malilinký, primalý

Zriedkavejšie sa tvoria od:

- prísloviek napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka -

zriedkavý, naproti - náprotivný

- zámen napr. náš - našský, svoj - svojský, tam - tamojší,

voľakedy - voľakedajší

- častíc napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný

- predložiek napr. pred - predný, proti - protivný, spod -

spodný

- citosloviec napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný

▪ 3. privlastňovacie prídavné mená

- pýtame sa otázkami: Čí? Čia? Čie?

- vyjadrujú vlastnosť vecí na základe jej príslušnosti osobe,

zvieraťu alebo celému živočíšnemu druhu

- tvoria sa od substantív mužského rodu príponami -ov, -ova,

-ovo a od substantív ženského rodu príponami -in, -ina, -

ino

- !!!Poznámka: od podst. mien vzoru kuli sa používajú v tvare

G napr. Škultétyho činnosť , Hallyeho kométa, Disneyho

kresby

- tvoria sa tiež príponami –í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má

vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi

napr. lev – leví, baba – babí/babia/babie, netopier – netopierí

!!! Poznámka: nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale

aj osôb a iných bytostí napr. človečí (človek), stridží (striga),

trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh) !!!

- variantnou príponou -ací sa tvoria od substantív stredného

rodu zakončených na -a napr. jahňací (jahňa), kozľací

(kozľa), teľací (teľa), kniežací (knieža)

- niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami -í aj -ací

napr. rybí / rybací, žabí / žabací, blší / blšací, líščí / lišací,

kozí / kozací

!!! nedajú sa stupňovať !!!

Adjektíva _ strana 2 z 3

VZORY PRÍDAVNÝCH MIEN

- pekný, cudzí (pre akostné a vzťahové prídavné mená)

- otcov, matkin, páví (pre privlastňovacie prídavné mená)

!!! Poznámka:

- niektoré prídavné mená (zväčša cudzieho pôvodu) sú

nesklonné, pretože im chýba kategória zhody

s nadradeným podstatným menom

- ich príslušnosť k podstatnému menu sa vyjadruje iba

pozíciou – stoja vždy pred podstatným menom

- nesklonné = majú vo všetkých pádoch rovnaký tvar

- napr. bordó, kaki, lila, fajn, príma, senzi, grogy, tip-top,

nóbl, sexi, šik, plišé, froté, bezva, mini, extra, maxi,

expres, gala, mrcha, mokka...

PEKNÝ

- akostné a vzťahové prídavné mená zakončené v N sg.

pred pádovou príponou na tvrdú alebo obojakú

spoluhlásku

- opytovacie zámená ktorý, koľký, aký a z nich odvodené

napr. ktorýsi, akýsi, koľkonásobný

- radové číslovky

- násobné číslovky s časťou -násobný

- trpné príčastia slovies napr. vyrobený, usmiaty

- spodstatnené prídavné mená, napr. pocestný, poistné

- vlastné mená, miestne a zemepisné názvy, napr.

Brezovský, Zázrivá, Podbanské

!!! pri skloňovaní sa dodržiava pravidlo o rytmickom krátení!!!

CUDZÍ

- akostné a vzťahové prídavné mená zakončené v N sg. pred

pádovou príponou na mäkkú spoluhlásku

- druhý a tretí stupeň prídavných mien

- privlastňovacie prídavné mená utvorené príponou -ací

napr. kurací, teľací, rybací...

- činné príčastia prítomné

napr. bijúci, žnúci, píšuci, mysliaci...

- činné príčastia minulé

napr. vyskočivší, zavolavší, zohriavší...

- radové číslovky tretí a tisíci

- niektoré opytovacie a neurčité zámená

napr. čí, čia, čie, ničí, voľačí, čísi, niečia, inakší...

- spodstatnené prídavné mená, napr. domáci

- vlastné mená, miestne a zemepisné názvy, napr. Starší,

Revúca

!!! pri skloňovaní sa dodržiava pravidlo o rytmickom krátení!!!

OTCOV / MATKIN

- privlastňovacie adjektíva končiace v N sg. na prípony

-ov, -ova, -ovo a -in, -ina, -ino

PÁVÍ

- privlastňovacie prídavné mená, ktorými privlastňujeme

celému zvieraciemu druhu

- zakončené v N sg. na -í odvodené od:

- zvieracích podstatných mien

napr. včelí (včela), líščí (líška), stračí (straka)

- od niekoľkých osobných podstatných mien

napr. človečí (človek), babí (baba), obrí (obor), trpasličí

(trpaslík), stridží (striga)

- výnimočne ja od podstatných mien označujúcich veci

(iba v umeleckom a v hovorovom štýle)

napr. soší (socha), smrečí (smrek)

!!! pri skloňovaní sa porušuje pravidlo o rytmickom krátení!!!

!!! prídavné mená vzoru páví, ktorých základ sa končí na -ď, -

ť, -ň, -ľ, majú mäkkú spoluhlásku aj pred pádovými príponami

-om, -ou (L sg. muž. r., str. r. a l sg. žen. r.)

pr. o orľom lete, vo včeľom pláste, o kobyľom žriebätku, o

krťom očku, s haďou kožou, s havraňou šticou, so sokoľou

korisťou, s baraňou polievkou.

singulár plurál

muž. r. žen. r. stred. r. muž. r. živ. ostatné

N matkin matkina matkino matkini matkine

G matkinho matkinej matkinho matkiných matkiných

D matkinmu matkinej matkinmu matkiným matkiným

A matkinho (živ.)

matkin (neživ.) matkinu matkino matkiným matkine

L matkinom matkinej matkinom matkiných matkiných

I matkiným matkinou matkiným matkinými matkinými

singulár plurál

muž. r. žen. r. stred. r. muž. r. živ. ostatné

N otcov otcova otcovo otcovi otcove

G otcovho otcovej otcovho otcových otcových

D otcovmu otcovej otcovmu otcovým otcovým

A otcovho (živ.)

otcov (neživ.) otcovu otcovo otcových otcove

L otcovom otcovej otcovom otcových otcových

I otcovým otcovou otcovým otcovými otcovými

singulár plurál

muž. r. žen. r. stred. r. muž. r. živ. ostatné

N pekný pekná pekné pekní pekné

G pekného peknej pekného pekných pekných

D peknému peknej peknému pekným pekným

A pekného (živ.)

pekný (neživ.)

peknú pekné pekných pekné

L peknom peknej peknom pekných pekných

I pekným peknou pekným peknými peknými

singulár plurál

muž. r. žen. r. stred. r. muž. r. živ. ostatné

N páví pávia pávie páví pávie

G pávieho pávej pávieho pávích pávích

D páviemu pávej páviemu pávím pávím

A pávieho (živ.)

páví (neživ.) páviu pávie pávích pávie

L pávom pávej pávom pávích pávích

I pávím pávou pávím pávími pávími

singulár plurál

muž. r. žen. r. stred. r. muž. r. živ. ostatné

N cudzí cudzia cudzie cudzí cudzie

G cudzieho cudzej cudzieho cudzích cudzích

D cudziemu cudzej cudziemu cudzím cudzím

A cudzieho (živ.)

cudzí (neživ.) cudzie cudzie cudzích cudzie

L cudzom cudzej cudzom cudzích cudzích

I cudzím cudzou cudzím cudzími cudzími

Adjektíva _ strana 3 z 3

STUPŇOVANIE PRÍDAVNCÝH MIEN

- pri stupňovaní sa vyjadruje miera vlastnosti vyjadrená

prídavným menom

▪ 1. pravidelné stupňovanie

- nemení sa pri stupňovaní tvarotvorný základ (TZ)

- stupňujeme prostredníctvom troch stupňov:

1. stupeň

(pozitív)

2. stupeň

(komparatív)

3. stupeň

(superlatív)

Ø -ší / -ejší naj- + 2. stupeň

smutný smutn-ejší naj-smutnejší

hlboký hlb-ší naj-hlbší

!!! Poznámka:

- Ak je v I. stupni prídavné meno zakončené na -ký alebo

-oký, v II. stupni -k-, -ok- vypadáva

napr. mäkký - makší, hlboký - hlbší, vysoký - vyšší

- v slovenčine poznáme aj 4. stupeň – elatív (absolútny

stupeň), tvorí sa pomocou predpôn (prekrásny, primalý),

deformáciou (krááásny, vysokýýý), pleonasticky (vysoký –

vysoký, nový – nový), lexikálnou supletivizáciou (ohromný –

nádherný – úžasný – úchvatný – veľkolepý – božský –

impozantný)

▪ 2. nepravidelné stupňovanie

- mení sa pri stupňovaní tvarotvorný základ (TZ)

- ide iba o 5 prídavných mien:

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň

pekný krajší najkrajší

malý menší najmenší

veľký väčší najväčší

dobrý lepší najlepší

zlý horší najhorší

▪ 3. stupňovanie opisom

- druhý a tretí stupeň môžeme tvoriť aj opisom, a to spojením

prídavného mena (v základnom tvare) s druhým a tretím

stupňom prísloviek:

- veľmi (väčšmi, najväčšmi): väčšmi usilovný (žiak)

- mnoho (viac, najviac): najväčšmi ustatý (človek)

- málo (menej, najmenej): menej horúca (polievka)

▪ 4. nestupňujeme:

- akostné prídavné mená vyjadrujúce krajnú mieru (mŕtvy,

bosý, slepý, chorý...)

- prídavné mená, ktoré sú súčasťou odborného termínu

(veľké písmeno, úzky profil)

- prídavné mená, ktoré sú súčasťou vlastného podstatného

mena (Vysoké Tatry)

- vzťahové - druhové, privlastňovacie prídavné mená

PRAVOPIS PRÍDAVNÝCH MIEN

1. tvrdé -ý / -y je v príponách vzorov pekný, otcov / matkin,

a to v I sg.: -ým (s pekn-ým, s otcov-ým, s matkin-ým

synom) a v nepriamych pádoch plurálu:

G a A pl.: -ých

D pl.: -ým

L pl.: -ých

I. pl.: -ými

2. mäkké -í / -i je v príponách podľa vzorov páví a cudzí,

okrem toho sa píše aj v N pl. vzorov pekný, otcov/matkin

(pekn-í, otcov-i, matkin-i chlapci)

3. prípony -ová, -ova

- príponou -ová sa tvoria ženské priezviská (kto? Slovák-ová,

Meličk-ová) a aj vzťahové adjektíva (aká? jahod-ová, izb-ová,

orech-ová, ľavic-ová)

- príponou -ova , sa tvoria privlastňovacie adjektíva ženského

rodu od substantív mužského rodu (čia? otc-ova, priateľ-ova,

Bernolák-ova, Dunč-ova)

4. !!! prípony privlastňovacích adjektív -ova, -ovi, -ove, -ovo,

-ina, -ini, -ine, -ino sú vždy krátke !!!

5. v ženskom rode podľa vzoru pekný je prípona -ej vždy

krátka: bez pekn-ej, o pekn-ej

6. cudzí: - ani v jednom tvare nie je -y

- platí rytmické krátenie

7. páví: - výnimka z rytmického krátenia

- pri druhových adjektívach zakončených -ík, -ák

a odvodených od substantív sa slabika pred príponou

skracuje napr. kamzík – kamzičí, trpaslík – trpasličí, slimák –

slimačí, chrobák – chrobačí

- adjektíva podľa vzoru páví končiace na -ď, -ť, -ň, -ľ

si zachovávajú mäkkú spoluhlásku aj príponami -om, -ou

napr. o orľom lete, s haďou kožou, vo včeľom pláste, so

sokoľou korisťou, s havraňou šticou